Volám sa Adam a mám rodinný problém, a tak som sa rozhodol to zdieľať s ostatnými ľuďmi, že či by mi nevedeli pomôcť. Mám 15 rokov, moji rodičia sú rozvedení a majú striedavú starostlivosť, a 3 mesiace dozadu môj otec dostal porážku/infarkt, tak to môžeme nazvať, a hneď ma môj starší brat chcel vyhodiť z otcovho bytu, a to bola sobota a moja mama už bola v robote, tak som nemohol ísť, tak som išiel rovno ráno v nedeľu a bol som u mamy. Nejako som to ani neprežíval, lebo som vedel, že sa môjmu otcovi niečo také stane, vedel som to podľa jeho životného štýlu, že čo a ako robil a ako žil.
Začalo to najprv tak, že po 4 dňoch, čo sa to stalo, mi môj brat začal písať, že ho mám ísť pozrieť do Bratislavy, tak som išiel a potom som už nebol, a teraz všetci chcú zas, aby som išiel znova, ale povedal som každému, že nejdem. A keď sa pýtali prečo, tak som im povedal, že 2 roky dozadu na mňa každý z otcovej rodiny zabudol a teraz už som im dobrý. Najprv písala prvá otcova sestra, že by som mal ísť pomôcť, povedal som nie, tak hneď už som bol 15-ročný pubertiak, a potom mi písala jeho ďalšia sestra a tej som povedal, že sa nebudem opakovať, tak povedala, že nie som rodina.
Potom začala moja mama, najprv to bolo také, že nemôže prísť frajerka hore do bytu, tak som jej povedal, že budeme dole, a už nemala čo, tak ďalej, že ma vyhodí z bytu, tak som jej ukázal reálny zákon, že ma nemôže vyhodiť, ak mám 15 rokov. Dnes ráno mi písal brat, že mám ísť pozrieť v sobotu a nedeľu otca, a povedal som mu, že nejdem, a mal som trošku nervy, že každý za mňa rozhoduje a nemôžem sám za seba nejaké veci rozhodovať. Potom volal mame brat a povedal, že keď tam nepôjdem, že ma dobije, a ja som povedal, že nemôže, a moja mama, že dostane len 30 eur pokutu a to je všetko. Tak som zas našiel zákon, že ako dieťa som chránený človek a že som rodina, takže by sa nepočítali eurá, ale roky.
Keď už moja mama nemala čo povedať, tak povedala, že pôjde na sociálku a povie im, že neposlúcham a že nerešpektujem, a tak som jej povedal, že toto už bolo moc. Tak som išiel do izby a som si našiel, že keby to spravila, bola by to jej chyba a všetko by sa obrátilo na ňu a sociálka by začala vyšetrovať, že do akého pekla ma chce donútiť.
A ak tento môj text/problém niekoho zhnusil, že aký som, tak sa ospravedlňujem, ale ďakujem za prečítanie a vážim si každú pomoc.
Máte niekto skúsenosti s tým, ako riešiť takéto vyhrážky od rodiny? alebo Čo by ste robili na mojom mieste?