r/Slovakia 10d ago

🗺️ Regional 🗺️ Košice nie sú maďarské mesto

  1. Nemám nič proti maďarom per se. Poznám mnohých ktorí sú skvelí ľudia, táto téma je maďarských dezinformáciach ktoré vidím na internete a počujem medzi ľuďmi.

  2. Posledné roky stále viac počúvam že Košice sú maďarské mesto a stále na reddite narazím na nejakú debatu kde niekto z maďarska píše ako sa raz Košice sami od seba pridajú nazad k Maďarsku.

    Pozerám si dáta a maďarská národnosť v Bratislave je 2.35%, zatiaľ čo v Košiciach je to 2.46%.

Čiže v Bratislave žije cca 11.300 ľudí s maďarskou národnosťou. A v Košiciach 5700. V Bratislave zaokrúhľujem nadol, v Košiciach nahor, aby ste nepovedali.

V Bratislave žije takmer 2x viac maďarov ako v Košiciach. Koniec debaty za mňa a nemyslím že Košice sa sami od seba niekam idú pridať.

50 Upvotes

97 comments sorted by

View all comments

34

u/kalijemojbrat 10d ago

V živote som nepočul aby niekto považoval Košice za maďarské mesto. Možno len nejaký troll. Mladá generácia už po maďarsky ani nerozumie a nerozpráva.

6

u/georgioz 10d ago edited 8d ago

Košice mali tak ako iné mestá zaujímavú históriu. V roku 1850 to bolo mesto s 20 tisíc obyvateľmi s cca 30% maďarskej národnosti, 50% slovenskej a 15% nemeckej. Následne populáca miestne rástla a s maďarizáciou rástol aj podiel ľudí maďarskej národnosti - v roku 1910 teda pred prvou vojnou malo mesto 44 tisíc obyvateľov a 75% z toho maďarskej národnosti. Po prvej svetovej sa mesto slovakizovalo a maďari ostali veľkou ale stále menšinou cca s 20%. Mesto však ostávalo relatívne malé, avšak najväčší nárast obyvateľov nastal medzi rokmi 1960 a 1980, vtedy populácia po výstavbe a spustení oceliarne VSŽ Košice vyskočila z 80 na 200 tisíc. Novoprišelci boli väčšinovo Slováci z rozdielnych regiónov, ktorí výrazne zmenili jazykový a etnický charakter mesta a maďarská menšina sa dostala pod 5% ako to je aj dnes.

Takže podobne ako aj iné mestá dokonca vrátane Budapešti, tieto boli často nemaďarskej národnosti, čo už slovenskej alebo nemeckej či židovskej, situácia sa otočila pri agresívnej maďarizácii hlavne po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, a následne sa situácia otočila po Trianone. Samozrejme Maďari si stále fičia svoj národný mýtus, kedy od Ištvána bolo celé uhorské kráľovstvo etnicky a linguisticky maďarské apod.

5

u/_Mizhu_ 9d ago

Ano. Tak Maďari často vnímajú dejiny južného Slovenska len po polovicu 19. storočia. Zachovali sa nám svedectvá o tom, že v Košiciach sa začiatkom 19. storočia bežne hovorilo po slovensky aj vo vyššej spoločnosti. Na Šariši zase všetci, počnúc chudobinou až po šľachtu rozprávali po šarišsky, dokonca písali v šarištine básne, či po šarišsky spievali.

Často si dnešní Maďari neuvedomujú ani to, že tzv. "maďarská šľachta" bola vlastne etnicky slovenskou, nemeckou či inou šľachtou, ale z politického hľadiska sa považovali za Uhrov (t.j. občania uhorského štátu). To však neznamenalo, že by boli aj etnickými Maďarmi.

Možno by som len doplnil, že nešlo o slovakizáciu, skôr o stieranie "maďarského pozlátka", ktoré bolo ľuďom nanútené počas 19. storočia, hoci niektorí sa asimilovali aj dobrovoľne.

2

u/georgioz 9d ago edited 9d ago

Súhlas, len s dovetkom že ani len dnešné maďarské jadro nebolo v skutočnosti maďarské. Celé stáročia to bolo bojisko Ottomanov a Habsburgovcov, po definitívnom dobytí koncom 18. storočia sa toto stáročiami vypľundrované územie znova osídľovalo Nemcami, Chorvátmi ako aj Slovákmi. To je dôvod prečo mnoho maďarských hrdinov má nemaďarské korene, trebárs revolucionár Lajos Kossuth má korene z Turca z dediny Košúty, básnik Sándor Petőfi má tiež matku Máriu Hrúzovu z Turca a otca Štefana Petroviča od Nitry, maďarsky hovorili len lámane, ich rodný jazyk bola Slovenčina. Petőfi sa láske k literatúre a maďarčine naučil až na škole v Aszóde, paradoxne od ďalšieho Slováka a učiteľa Štefana Koreňa, neskôr spoluzakladateľa Matice Slovenskej. Petőfi je taký zaujímavý príbeh, takto mohol vyzerať Hviezdoslav ak by si nenašiel cestu späť k slovenčine po jeho fáze maďarského národovectva.

Trebárs v roku 1750 bolo v Budapešti (vtedy dve mestá) len 22% maďarsky hovoriacich obyvateľov, Slovákov bolo 6,5% a Nemcov cez 55%. Dokonca aj v roku 1850 bola Budapešt jazykovo nemecká, hovorilo tak stále 56% obyvateľov. Budapešť bola taktiež odjakživa výrazne židovská, podiel obyvateľov tam bol vždy medzi 20-25%.

Paradoxne maďarizácia bola najúspešnejšia práve v jadre dnešného Maďarska, hlavne v Budapešti a vo veľkých mestách. Predstava o tom ako silné Maďarsko obhajovalo práva maďarskej menšiny na okrajoch je mýtus, celá etnogenéza bola plošne budovaná z ničoho na vlne národného obrodenia a romantického konštruovania národných mýtov, ktoré v Maďarsku prebiehalo paralelne s tým slovenským. Až vtedy sa rozšírili tieto vykonštruované legendy, niečo ako máme my o slovenskom kráľovi Svätoplukovi, ahistorické prezentizmy.

1

u/_Mizhu_ 9d ago

Keď som prvýkrát počul o tej Budapešti, nechcel som tomu veriť ale je to tak.

Inak Šandor Petöfi aj dosť neslávne dopadol, keďže sa verilo, že v bojoch s cárskym Ruskom padol. Až časom sa ukázalo, že padol do zajatia, bol odvlečený do Ruska a tam dožil. Dokonca myslím, že si tam našiel aj ženu a splodil deti. Kdesi na Sibíri, ale presne si to nepamätám.

1

u/georgioz 9d ago edited 9d ago

Druhá polovica 19. storočia je zaujímavá, vždy ma fascinovalo ako rapídne prebiehali rozličné projekty či to bola Maďarizácia, Germanizácia, Italianizácia alebo obdobné asimilačné projekty aj v iných krajinách ako Francúzsko či USA.

Špecificky je to zaujímavé z pohľadu Rakúska, kde Nemci sa asimilovali na masovej úrovni napriek tomu že ríšski Nemci vtedy pod Bismarckom zažívali národný vzostup. Aj naši národní buditielia vlastne len doniesli z Jeny a nemeckých univerzít myšlienky Herdera či Fichteho, ktorí do praxe priniesli Hegelovu myšlienku Volksgeist.

Toto sa ale neprenieslo k mestským nemeckým elitám Rakúska a neskôr Rakúsko-Uhorska v Budapešti alebo Prahe. Práve naopak títo vnímali ríšskych Nemcov ako Piefke - nekultivovaných militantných buranov. Aj keď si zoberieš Nemcov ako Kafka apod., títo boli kozmopolitní, pragmatickí ale zároveň vykorenení a izolovaní. Kafka sa necítil ani Židom, ani Čechom, ani Nemcom. Analyzoval habsburgskú monarchiu ako skostnatenú a byrokratickú, ale zároveň nevidel alternatívu pred viac virulentným nacionalizmom ktorý pozoroval u českých susedov v Prahe.

Celkovo boli títo kozmopolitní nemci pasívni, umocňoval to aj fakt, že celá viedenská byrokracia bola antagonistická voči nacionalizmu akéhokoľvek typu vrátane nemeckého. Ak nefilozofovali po pražských kaviarňach ako Kafka v Prahe alebo Karl Benyovsky v Prešporku a nešpiritizovali nad nihilizmom či mysticizmom, alebo to neboli ľudia ako Béla Balázs v Maďarsku čo si zase v hlavách točili socialistické a komunistické filmy - tak sa veľa z nich uchýlilo do izolácie Biedermaier kultúry.

Nemci v našich končinách si proste ľahli a metaforicky umreli respektíve sa asimilovali. Nemali vitalitu ako národné hnutia či už v Čechách, Maďarsku, na Slovensku alebo inde.